Aký požičaj, taký vráť.

Autor: Adriana Varíniová | 23.11.2013 o 19:36 | (upravené 9.2.2014 o 12:57) Karma článku: 9,29 | Prečítané:  776x

„Ja ti naozaj neprajem nič zlé, ale pamätaj!!!, toto sa ti raz vráti!!!", mamu som vtedy zodpovedne vytočila, už nie je vôbec podstatné čím. Moja dcéra má teraz osemnásť. A mamu občas podozrievam, že tie iskričky v jej očiach žiaria škodoradosťou!

Z času na čas sa ku mne dostanú príbehy, z ktorých sála úžasné dobro a pozitívnosť,Dokážu ma nakopnúť. Doba trvania eufórie závisí od sily impulzu spúšťača dobra a od času, ktorý uplynie, kým sa mi do cesty pripletie zase nejaký blbec. Pretože moja schopnosť spracovať idiotizmus (taký ten, čo nie je oficiálnou diagnózou od psychiatra) je limitovaná. Za celkom slušný pokrok považujem, keď sa mi ho podari aspoň odignorovať.

Nenarodila som sa, žiaľ, obdarená naturálnou dobrotou. Nad touto skutočnosťou si tak trochu umývam ruky a pripisujem ju na konto mojím minuloživotným reikarnovaným Ja, ktorých prúsery musím v tomto živote žehliť.

Dopracovala som sa do štádia, kedy som už aj ja, mala seba plné zuby. Oneskorene, ale chvála bohu predsa, som si zvyškami zdravého rozumu uvedomila, že ak sa má zmeniť k lepšiemu môj život, mala by som sa v prvom rade polepšiť ja. Pohoršiť sa už nedalo, tam som to dotiahla do extraligy.

V múdrych knihách som si teda naštudovala, ako pozitivizmus, láskavosť a dobrota dokážu meniť celý svet a nadupaná teóriou som sa vybrala meniť ten môj.

A, čuduj sa svete, hneď na prvý pokus som ráno, cestou na nákup, úsmevom a pozdravom spacifikovala najväššiu harpiu v dedine a nedostala som z toho ani len koprivku! Naopak, „Aký požičaj, taký vráť" zabralo a ja som prvý raz (a to ju stretám na môj vkus pričasto) videla, že má všetky predné zuby ešte stále svoje!

A fungovalo to aj u ostatných.

Naozaj! Len sa skúste pri vstúpení do obchodu usmievať! Neexistuje, aby sa potom predavačka na vás mračila: Aj keby sa jej ako nechcelo, úsmev vám opätuje, aby vás nestrápnila, že sa tam ceríte sami so sebou.

Na úsmeve som si overila návratnosť daného a zaradila som vyšší stupeň obtiažnosti.

Snažim sa byť dobrá.

Viem bezpečne, že, ak sa nebudem kôli deficitu hudobného sluchu pechoriť spievaním árií, žiadna katastrofa na mňa nečíha.

Keď som poleno, každý pochopí, prečo sa nedriapem na kladinu.

Ale je ľahkovážne a dokonca nebezpečné, nesnažiť sa byť dobrou.

Aj nasilu, keď to inak nejde.

A tak, keď môžem, pomôžem. Ak viem, poradím. Známym aj cudzím. Niekedy sa mi strašne nechce, ale už toľko krát niekto pomohol, alebo poradil mne, že sa ten kruh neodvažujem prerušiť.

A, tiež rozdávam almužny žobrákom. Predsa mám len o čosi viac, ako oni!

Tu chcem upozorniť, že by som sa strašne nerada stala súčasťou aj tohto kruhu. Tak namiesto želania, aby v biede raz niekto hodil do krabičky euro aj mne, prosím, aby som nikdy podobnú pomoc nepotrebovala.

Podľa tých múdrych kníh je reálne, že sa niekedy dožijem aj anulovania mojich starých prešľapov a ocitnem sa v kladných dimenziách.

Zatiaľ to ale nevidím moc ružovo. Stále nie som schopná sračky natierať medom. Ale to je práve to, čo odo mňa univerzum očakáva. Ono neakceptuje výhovorky. Neuzná, že som na niekoho bola odporná preto, lebo si o to koledoval. Pre postup do vyššieho levelu sa vyžaduje konať v duchu „kto do teba kameňom, ty do neho chlebom!". Toto sa zatiaľ nijakovsky neviem naučiť a moje skóre sa posúva k remíze dosť slimačim tempom.

Konať dobro sa dá natrénovať, prípadne sa cieľavedome k tomu prinútiť. Ale byť nezištne dobrý, hoci aj v tom zmysle, že za moju dobrotu nebudem očakávať dobro pre seba, to dokážu len vrodene dobrí ľudia. Takí fakt existujú! Ich poznávacím znamením je slnečno krásna tvár a keď prehovoria, hrejú. Nie je ich veľa, ale mocú sa medzi nami. Vždy, keď niekoho z tohto druhu stretnem, prehodi na mňa za vagón pozitívnej energie. A mňa ide rozdrapiť od jedu, že musím vynaložiť ix takých vagónov námahy, aby som zanechala aspoň vzdialene podobný dojem.

Zatiaľ im nesiaham ani po členky, ale nevzdávam to. Lebo, „Čo dáš, to dostaneš!" platilo, platí a bude platiť.

Vyskúšajte!!!

A nedajte sa odradiť,alebo znechutiť. Ja som tiež nerezignovala po prvom neúspechu.

Viete, vtedy, keď som si myslela, že som spravila svojim úsmevom dieru do sveta, prišla ku mne večer mama a jemne ma napomenula: „Keď už od rána piješ, nepremávaj sa aspoň po dedine! Vraj ťa doobeda stretla stará Lárička a neexistuje, aby si sa na ňu tak vyškierala, keby si bola triezva!"

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí, tvrdí nová aplikácia určená pre deti bohatých.

DOMOV

Schválili nezmysel? Nie, psy a mačky nebudú operovať zaživa

Novela zákona o liekoch nie je dramatická.

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Bugár

Maďarskú menšinu reprezentujú od roku 1989 tie isté tváre.


Už ste čítali?