Naši rodičia sa nebáli, že im nás odoberú.

Autor: Adriana Varíniová | 16.12.2013 o 2:06 | (upravené 19.12.2014 o 19:29) Karma článku: 23,18 | Prečítané:  4298x

Niektoré výroky sú pravdivé, nadčasové a nesmrteľné. Zo skvostov v kategórii Generačné rozdiely vyberám : „Toto za mojich čias neexistovalo!" a „Keby som sa ja takto správal(a), už by som dávno mal(a) rozbitú hubu!"

Dlho som sa bránila vypustiť z úst tieto vety, majúc v pamäti, ako som podobnými poznámkami svojho času opovrhovala. Bola som presvedčená, že slová, vyjadrujúce spiatočníctvo nikdy nikto odo mňa nezačuje. Trápna, staromódna a sentimentálna? To sa mne nemôže stať! Ja vždy „pôjdem s dobou"! Dnes, keď vidím, ako sa mladí správajú, beriem predsavzatia tohto druhu späť.

Tiež som nebola vždy „stará" a nevyhla som sa konfliktom s rodičmi a okolím. Keď však moje správanie a skutky ohrozovali mňa samú, bolo prípustné a telerované unormálniť ma. Jednoducho to obdobie, kedy mladý človek pomalšie nabieha na slušnosť, rešpekt a úctu, lebo chudák, sám nevie, čo so sebou, treba v niektorých prípadoch aj razantnejšie korigovať.

Napríklad: Mama mi ohľadom čohosi dohovárala. Drzosť a neslušnosť mojich šestnástich rokov presiahla toleranciu. Tak mi bolo zdravým sedliackym spôsobom naznačené odkiaľ pokiaľ. Ani som si nevšimla, kedy za nami do kuchyne vošiel oco. Struhol mi jednu takú fajinovú, z prava do ľava a bolo dodiskutované. V sekunde mi bolo jasné, že som prestrelila. Necítila som sa urazená, ani ponižená. Ani náhodou ma nenapadlo, že bolo na mne práve vykonané násilie, že by som mohla volať na nejakú linku, lebo boli porušené moje práva. Nenapadlo ma to, pretože žiadne násilie na mne nikto nespáchal. Môj otec sa necítil vinný, za to, že mi vylepil. Nijaký psychológ mu neotĺkal o hlavu, že tou fackou zanechá stopy na mojej psychike. Nezožieral ho následný strach, či sa náhodou nezasamovraždim, lebo nebudem vedieť spracovať fyzický trest. Žiadny sused ani učiteľ na neho nepoštval sociálku, aj keď som na druhý deň ešte pobehovala s jedným lícom trochu červenším. Uvedomila som si kde je sever a otca milujem. Aj preto, že neváhal riskovať stratu svojej popularity, aby ma správne navigoval.

Netvrdim, že bitka je ideálnym výchovným prostriedkom, ale pár dobre mienených "po papuli" by kľudne mohlo zostať súčasťou nášho kultúrneho dedičstva. Možno sa potom naše deti a mládežníci budú menej podobať tomu zdegenerovanému, nevychovanému, obéznemu a nasprostastému potomstvu „vyspelej" Európy. Lebo zatiaľ ešte aké také rozdiely k dobru na Slovensku máme. Otázkou je, dokedy?

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí, tvrdí nová aplikácia určená pre deti bohatých.

DOMOV

Schválili nezmysel? Nie, psy a mačky nebudú operovať zaživa

Novela zákona o liekoch nie je dramatická.

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Bugár

Maďarskú menšinu reprezentujú od roku 1989 tie isté tváre.


Už ste čítali?