Zabíjačkové spomienky.

Autor: Adriana Varíniová | 23.12.2013 o 21:04 | (upravené 21.7.2015 o 22:12) Karma článku: 15,45 | Prečítané:  457x

Dedinka uprostred lesov. Keď som bola malá, myslela som si, že za ňou je už len koniec sveta. Autobus sa otáčal na konečnej  zo dvesto metrov od briežka, ktorým sme stúpali k dedkovej chalupe. Okolo úzkeho chodníka, sa vždy v

Každý rok dedko vychoval dve „svine". Predvianočné zabíjačky, kedy sa porúčala prvá z nich, patrili k rodinným akciám, na ktoré sa nezabúda.

Začínalo sa ešte za tmy, na dvore už pod kotlom pukotal oheň. Dedko nás vítal vo vykúrenej kuchyni prvým „štamprlíkom" domácej so slovami: „ Toto je posledný raz, čo sa ja takto kvôli prascom naháňam, na rok už chovať nebudem!" Kým večer scedili posledný liter masti, zajednal si od suseda, ktorý sa zastavil na „koštovku", aby mu z jari zase „nechal bokom" dve odstavčatá. Bolo nás tam vždy „ako hadov", maminy štyria súrodenci s komplet rodinami.

Tie zabíjačky boli manažované rokúcimi reprízami. My, decká do izby, kým sa vonku trochu nerozvidní, jedna teta k šporáku, druhá už umývala ryžu, tretia s misou bežala von za chlapmi „chytať" krv. Moja mama robievala spojku medzi kuchyňou a exteriérom. Bola najstaršia, od detstva zastávala v tejto rodine svoju nebohú mamu. Tá zomrela veľmi mladá a dedko nám novú babku nezabezpečil.

Keď už svinka odpočívala natiahnutá na doskách a zvonku prenikal typicky smrad z oškvarených štetín a obarenej kože, nebolo sily, čo by nás udržala v dome. Nababušená som spolu so sesternicami a bratrancami poskakovala okolo našich otcov, keď prasa čistili do bielučka. Potom ho vyvesili na háky. Boli to vždy riadne kusiská, tak do troch metrákov. Mäsiar začal porcovať. Vonku to frčalo. Do veľkého „vandľa" skĺzli črevá, do menšieho ostatné vnútornosti. Pečienka urestovaná na cibuli s trochou podbradku, sa podávala s čerstvým chlebom a kyslými uhorkami okolo desiatej. Postupne v bublajúcom kotli pribúdali komponenty do jelít a tlačeniek. Všetky „výrobky" sa plnili do čriev a najnepríjemnejšia robota, vyčistiť a vyumývať „baliaci materiál", tradične pripadla mojej mame. Keď som bola vačšia, „povýšila" ma na asistentku. Prstami som si zapchávala nos a pomáhala som preplachovať budúce klobásy. Zvlášť príjemné mi to nebolo, ale prežila som.

Dospeláci o nás celý ani nechyrovali, iba keď sme sa dohladovaní a smädní prišli na polhodinku presušiť. Deň ubiehal strašne rýchlo. Čo sa pamätám, bývalo dosť snehu a všade dokoola ideálne podmienky na sánkovanie. Zmordovani sme sa  trúsili do domu, keď už chladli tlačenky a mäsiar dokrútil posledný párik klobás.

Podvečer bol na zbíjačke najkrajší. Krájanie slaniny. Naši rodičia, stojac okolo velikánskeho dubového stola,sa načahovali za plátmi sadla a rezali ho na malé kocky. Tie na dvore topili v kotli na masť. Takú, tú voňavú, ktorá úžasne chutila na chlebe, posypaná „cibíkami" jarnej cibuľky a soľou. Dedko priebežne núkal slivovičkou, my, deti, sme sa tlačili na lavici pri stene. S otvorenými ústami sme hltali historky a príbehy, ktoré mohli byť námetom na seriál. Počúvali sme zážitky z vojenčiny, pospomínalo sa všetko možné od svadieb, cez pohreby, tety oklebetili každého na koho si spomenuli. Výbuchy smiechu sa striedali s tými najvážnejšími témami. S ľútosťou som sledovala, ako z koryta mizli posledné kusy slaniny, lebo vyškvarením masti sa pre nás zabíjačka končila. Pre dedka nie, ten ešte nasledujúce dni údil klobásy, slaninu a mäso.

Domov sme odchádzali vždy neskoro večer. Každá rodinka si odnášala svoju „výslužku." V poslednom autobuse sme smrdeli dymom, slivovicou, zabíjačkovou kapustnicou a oškvarkami. Bývalo „veselo", ale ostatní pasažieri nás s porozumením tolerovali. Nabudúce sa povezú podobne „vyvoňaní" oni. Veď, logicky, kto by sa už trepal na zabíjačku autom?

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí, tvrdí nová aplikácia určená pre deti bohatých.

DOMOV

Schválili nezmysel? Nie, psy a mačky nebudú operovať zaživa

Novela zákona o liekoch nie je dramatická.

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Bugár

Maďarskú menšinu reprezentujú od roku 1989 tie isté tváre.


Už ste čítali?