Pokec, štvrtok 21:55, 72 604 ľudí online.

Autor: Adriana Varíniová | 23.1.2014 o 22:27 | (upravené 26.1.2014 o 19:34) Karma článku: 9,98 | Prečítané:  2730x

Klikla som naň po dlhšej dobe. Svojho času som na Pokeci prežila svoje prvé nadšenie z existencie zoznamovacieho chatu. Lebo, nech si hovorí kto chce, čo chce, o nič iné tam väčšine nejde. Rozdiel je iba v tom, že niektorí hľadajú lásku reálnu, iným stačí virtuálna. Zanedbateľná časť sa skrýva v miestnosťach o koníčkoch, ale najväčšie fukoty sú na zoznamkách, či už sa volajú na priamo Sex..., Flirt, Bez záväzkov, alebo Za hranicami.

 

Ohúrená možnosťou komunikovať so stovkami ľudí som pomaly zabúdala spávať. Jasné, že na 99,99% som chatovala s mužmi. Všeličo sa dalo „pozažívať", erpečky lietali hore dolu jedna radosť. Keď som ani po dlhom čase a vynaložení značnej energie nenašla nič takého, ako som videla v Láske cez internet, moja eufória sa primerane zredukovala. Jak to len tá Meg Ryan mohla mať také šťastie, že zrovna Hanksa tam vyňúrala?! Mne sa stále darili totálne fopáky. Vyskúšala som všetky možné taktiky, hrala som to na inteligenciu, potom zase na pripečenosť. Bola som sama za seba, aj za koketu, aj za mníšku. A stále, keď som sa už dopracovala k prvej zoznamovacej live káve, sa oproti mne posadil presne jeden a ten istý typ, s ktorým by som už ďalšiu kávu nezvladla. Niekedy to bolo obojstranné!

Duchaplný, srandou sršiaci sympaťák v reále zo seba ledva vysúkal dve holé vety. Pár stretnutí mi aj objasnilo, že roky žijem v omyle, čo sa týka mojich chápani a ponímaní fyzična. Zistila som napríklad, ako vyzerá „primeraná postava". Možno mám zvrátený vkus, tvrdí to moja sestra, ale nijako som si nemohla vsugerovať, že „primeraných" je dvadsať, tridsať kilov nadváhy. Tak som osobné zoznámenia podmienila výmenou fotografií. Čiastočne som tým kryla aj svoj chrbát, dotyčného som sa snažila ušetriť šoku zo zistenia, že od Bardotky mám ďaleko. Nepomohlo, nikdy som potencionálneho princa mojich snov podľa poslanej fotky nespoznala. Nejak sa za ten čas, odkedy ich fotili, radikálne zmenili. Zo tri krát som si povedala, že nemôžem predpojato súdiť podľa prvého dojmu, no, keď sa ani na tretí krát pozitívny prvý dojem nekonal, postupne som to vzdala.

Ale Pokec, aj tak potom ešte na dlho, zostal mojím spoločníkom. Stal sa jedinou formou mojej komunikácie s civilizáciou. Fungovala som dva roky ako slúžka pod honosným označením opatrovateľka na dvojtýždňovkách v Rakúsku. Vtedy mi Pokec doslova zachránil život, pretože, aj keď sa tam premelie kadečo a kadekto, vždy lepšie, ako zošalieť zo samoty. A napokon, aj bilancia troch dobrých kamarátov nie je na zahodenie!

Dve moje kamarátky sa tam zoznámili so svojími láskami. S jednou z nich idem na budúci týždeň vyberať svadobné šaty! Môžem teda zodpovedne dosvedčiť, že na Pokeci je možné stretnúť aj správnych chlapov. A ešte k tomu akých pekných!!! Len treba vychytať tú správnu konšteláciu. Ako vlastne vždy, všade a pri všetkom.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí, tvrdí nová aplikácia určená pre deti bohatých.

DOMOV

Schválili nezmysel? Nie, psy a mačky nebudú operovať zaživa

Novela zákona o liekoch nie je dramatická.

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Bugár

Maďarskú menšinu reprezentujú od roku 1989 tie isté tváre.


Už ste čítali?