reklama

Chcela som si dlhšie pospať.

O deviatej som nastajlovaná v pyžame slastne uľahla s rozčítanou knihou a čokoládou do postele. Pol hodinu na to nakukla do spálne moja svetlá budúcnosť: „Mami, idem na chviľu von". Dočítala som knihu do konca, zjedla dve Milky, pukance, zmrzlinu, tyčinky a Horalku. Po druhej nad ránom som si dovolila vytočiť dcérin mobil za účelom získania informácie, dokedy ešte mieni byť „chvíľu vonku?" Že, už ide domov. „Už" trvalo ďalšiu hodinu a pol. Kým sa dostala do postele, bolo dobre po štvrtej. A vraj, čo tu čumákujem, veď som sa chystala dospávať???!!! A tak som sa v posledný deň môjho voľna konečne dožila! Ráno som vstala na obed.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (13)

Celkom dosť energie som investovala do nadčasov a jednaní o výmenách služieb s kolegovcami. Všetko klaplo! Mám pred sebou pár dní voľna. Ide sa oddychovať. Už sa vidím, ako prídem domov, prezlečiem sa, sadnem do auta a zájdem ku kámoške na koláčik a cigaretku. Posedíme pri nejakom dobrom filme, preberieme ženské dôležitosti a zajtra budem spať. Dlho!!! Možno aj do obeda! Potom si pustím Hegerovú. Hlasno, aby prekričala vysávač keď budem z bytu robiť uprataný a útulný domov. Doprajem si pohodičku: knižky, návštevy, trochu nakupovania, trochu kozmetika, kaderníčka. Teším sa na mamu, spravím si na ňu čas, pomôžem sestre s detičkami. A, hlavne, budem spať!!! Minimálne dvanásť hodín každý deň! Stihnem aj doktorov, preventívky klopú na dvere spolu s vianocami. A ohlásim sa na pasovom, končí mi platnosť pasu. Stíham. Brnkačka. Pánečku, to bude!!!

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Kontrolujem hodinové ručičky, zdá sa mi, že sa točia do protismeru. Konečne padla! Cestou domov volám z vlaku môjmu servismannovi. Potrebujem vymeniť zimné kolesá. „Buď tu budeš zajtra o ôsmej, alebo vo februári!" Božéééé, Ja som si chcela ráno dlhšie pospať, nedá sa neskôr? Nedá! No, nevadí, tak si pospím pozajtra! Dorazím domov, švihnem sa do teplákov, zbalím cestou kúpené veterníky a odchod smer garáž. Teda, zima poriadna, aj sneh začína poletovať. Otočím kľúčikom, štartér ani ťuk. Baterka!, docvakne mi. A máme to! Zase raz ocením výhodu toho, že moja dcéra má široko rozvetvenú základňu kamarátov. Jeden z tých, technicky orientovaných, reaguje na sos a neváha prejsť tridsať kilometrov, aby mi pripojil nabíjačku. Darmo, pekná dcéra zodpovedne vynahradí chlapa v chalupe! Baterka sa spokojne nabíja, horšie je to s kamarátkou a naším babským večerom. Ten je úplne v prdeli. Som nepojazdná minimálne do zajtra rána. Dúfajúc, že auto ráno naštartujem, zvlákam z povale zimné kolesá a ládujem ich do kufra. Prvý večer nevyšiel, nevadí, zajtra si všetko vynahradím. Ráno vstávam o piatej, s malou dušičkou idem odpojiť nabíjačku a bingo!, ide to! Cesta na internát, kam veziem moju ratolesť, dlhá cca štyridsať kilometrov, mi trvá vyše hodiny. To isté opačným smerom. Hmm, letné gumy a prvý sneh, to nie je ideálna kombinácia. Servis stíham o chlp. Letné kolesá vynosiť na povalu. Sú špinavé a ťažké jak kôň. Mám ruky po členky a rozmýšľam ako je možné, že mechanikove montérky v porovnaní so mnou pôsobili priam sterilne čisto? Ok, voňavá vaňa má šancu anulovať skorý budíček. Mama! „Ani sa neukážeš, aby som sa ja trepala do toho kopca k tebe!" Nevadí, vaňa počká. Vypočujem si posledné klebety, sťažnosti na moju nevychovanú dcéru, školenie o tom, ako nezanedbať platenie šekov, lebo ma zbavia svojprávnosti a odpoja od všetkého (v živote som nemeškala so žiadnou platbou). Aj ja ju rada vidím! Bonus v podobe famóznej žemľovky je na nezaplatenie, veď kedy by som tak stihla variť?. Vaňu vypustim, po troch hodinách by vychladli aj Karlove Vary. Blesková sprcha to istí. Do toho bordelu v byte sa pustím zajtra! Ráno budíček na šiestu, nie som objednaná, risknem to a o siedmej sedím v čakárni. Ako štrnásta v poradí! O pol dvanástej vypochodujem víťazne z ordinácie, zajtra mi setrička zoberie krv. Musím tam byť o siedmej. Najneskôr! No, čo už, pospím si pozajtra. Deň sa minie v znamení pošty, obecného úradu, krátkej kávy s odsunutou kamarátkou, fazuľovej polievky u našich a kurnik, zase je večer. Nestihla som ani utrieť prach. Ráno vzorne od pol siedmej čakám, kedy budem môcť odpadnúť pri odbere krvi. Potom nákup, odhádzať sneh - zahajujem zimnú sezónu. Zohnala som aj správne sáčky do vysávača, zajtra sa budem realizovať. Ale, hlavne, budem spať do desiatej! A aj by som určite spala. Lenže, to by som musela včera preventívne zastreliť suseda. Ešte nebolo pol siedmej a zvuk píly sa mi zarezal do každej sluchovej bunky. Zúfalo som sa snažila ignorovať cilkulárku. Telepatické znásilňovaníe sadistu od naproti, aby prestal, tiež nezabralo. Často mám nutkanie oponovať názoru, že na dedine je božský kľud. Na ranné podriemkávanie som definitívne rezignovala, keď sa o pol ôsmej z ampliónu na náprotivnom stĺpe ozvala rezká dychovka a informácia, že súkromný podnikateľ predáva na námestí v pojazdnej predajni obuv a odevy. Nasledovalo desať minútové oboznámenie so sortimentom. Hlásenia nášho dedidnského rozhlasu sa vždy opakujú. Pre tých, čo v polospánku nezachytili úvod. Ako dopadlo nasledujúce plánované a vytúžené ranné dlhospanie? No, nijako! Volala mi dcéra po kontrole na chirurgii. To zápästie, čo si ho pred tromi týždňami naštiepila vo fitku sa zrástlo nejak blbo. A tak som ďalší deň voľna už o šiestej sedela zase v aute a frčala vybavovať rehabilitácie. Cestou späť som sa zastavila na tom pasovom. Nemali stránkový deň. Keď spanie neviem zrealizovať ráno, mám poslednu šancu, dobehnúť to večer. O deviatej som nastajlovaná v pyžame slastne uľahla s rozčítanou knihou a čokoládou do postele. Pol hodinu na to nakukla do spálne moja svetlá budúcnosť: „Mami, idem na chviľu von". Dočítala som knihu do konca, zjedla dve Milky, pukance, zmrzlinu, tyčinky a Horalku. Po druhej nad ránom som si dovolila vytočiť dcérin mobil za účelom získania informácie, dokedy ešte mieni byť „chvíľu vonku?" Že, už ide domov. „Už" trvalo ďalšiu hodinu a pol. Kým sa dostala do postele, bolo nejak po štvrtej nad ránom. A vraj, čo tu čumákujem, veď som sa chystala dospávať???!!! A tak som sa v posledný deň môjho voľna konečne dožila! Ráno som vstala na obed. Akurát to nebol spánok navyše, ale doťahovačka minulej noci. Napatlala som si farbu na vlasy a na tvár kvasnice, aby som dostála kaderníckym a kozmetickým plánom. S prachovkou v akcii som zavolala sestre a už sa teším, kedy si zase budem schopná zariadiť v práci pár dní voľna a do sýta sa vyspim a zrelaxujem.

Adriana Varíniová

Adriana Varíniová

Bloger 
  • Počet článkov:  39
  •  | 
  • Páči sa:  0x

...zelene olivy, mliecna čokoláda, vyprážaný syr, teplo a more, dobrá kniha, poobedňajší spánok - toto môžem furt!:-) Zoznam autorových rubrík:  Keď láska...O všeličom okolo mňaSúkromnéSpomienkyNezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu