Narodila sa taká nádherná, vytúžená a moja láska gradovala, keď ten drobec začal sedieť, chodiť, keď si v troch rokoch vybila na schodoch predné zuby, keď bola prvý raz mažoretkou v škôlke, keď vyhrala prvý Hviezdoslavov Kubín, keď sa dala bozkávať a túliť, až kým nepríšla do puberty. Jasné, milovala som ju stále (jediná istota, ktorú mám, je, že nikdy tomu nemôže byť inak), aj keď sa Dcéra pekne, postupne začala zdokonaľovať vo vyrábaní prúserov. Dobre mienené diskusie končili opadanou omietkou okolo kuchynských dverí. Raz som tými dverami trieskala ja, raz Dcéra, skóre bolo vzácne vyrovnané a návštevy medzi sebou uzatvárali stávky, či do tej nabudúce, budú dvere ešte držať v zárubniach? Kurz sa rokmi vyšplhal na jedna ku sto v prospech plachty, ktorá časom pravdepodobne tie dvere nahradí. Žiadna sranda udržať si zdravý rozum, argumenty Dcéry v prospech jej sebadeštrukcie boli síce úplne scestné, ale bravúrne nimi operovala hlava nehlava. Jediný protiargument, ktorý mi raz zostal, bolel viac mňa, ako tú strigu a kôli facke medzi dverami som preplakala celú noc. Občas sa do toho všetkého zamotala aj moja mama s pripomenutím „aspoň vidíš, čo som si prežila ja s tebou!", a tak som preplakala ďalšie noci v sebaľútosti nad tým, ako som bola nepochopená v puberte ja. Kazila som si karmu hanby hodným vytešováním sa, že sú v okolí aj horšie extrémy, ale predsa som sa len neodvážila podceniť situáciu a zatermínovala som psychológa. Napokon som u neho skončila sama, utopená v sebaobviňovaní za pracovné vyťaženie a zlyhaníe v manželstve. Oceňovala som dôveru, ktorou ma Dcéra poctila, keď sme spolu debatovávali o frajeroch, ale obavy zo záplavy záujmu opačného pohlavia, zväčšovali kruhy pod mojimi očami priamoúmerne jej krásneniu. A tu znovu do hektiky vstupuje svojou troškou moja matka, lebo Dcéra nevidí nič zvláštne na tom, že v osemnástich rieši antikoncepciu pred svojou babkou a samozrejme, ja budem na vine, ak nakoniec „dopadne tak, jako ja, lebo čo sa má čo slušné dievča vláčiť po gynekológoch!?"
Obdobie puberty paradoxne ale všetkým rodičom určitým spôsobom pomáha udržať si duševné zdravie v budúcnosti, lebo skôr, či neskôr sa každá dcéra bude chcieť osamostatniť. A keby medzi obdobím bezhraničnej lásky, cítiacej k dieťaťu, kým ono nezačne dospievať, nebolo toto intermezzo, lúbili by sme ich tak silno, že by nám zaručene preskočilo pri ich odchode z domu.
Žena je kompletne dospelá vtedy, keď začne so sťahovaním nábytku a s prerábkami bytu. To som nevymyslela ja, niekde som to počula. Posledných desať rokov mi dalo statočne zabrať, tak dúfam, že to s tými rekonštrukciami je pravda, lebo moja Dcéra sa pustila do prerábania svojej izby. Začalo to nevinne, že „vymaľujem si deckú." Ďalší deň kúpila koberec. Premiérovo, cez internet, veľmi praktické, odporúčam. A namaľovala zárubne a otapetovala poličky a všetko po sebe upratala a umyla. Sama od seba! Videla som na fotke aj „pomocníka" na rebríku, s maliarským valčekom v ruke. Tak, že ďakujem! A som v nádeji, že už bude len dobre a že to zase Dcéra nebude s tou dospelosťou brať tak razantne, ako s pubertou. Stačí pozvoľne, nie som Onassis.
